neoficialný fanklub Peťa Cmorika

Na začiatku SuperStar istá veštkyňa predpovedala, že súťaž vyhrá muž, ktorý opisom výrazne pripomínal teba. Veríš na veštby?

P.C.: S týmito nadprirodzenými vecami zatiaľ nemám skúsenosti. Musím si o nich niečo naštudovať, aby som vedel, ako vlastne fungujú. Potom by som im možno aj uveril. Veštiť som si ešte nikdy nedal.

Vyhral si nielen titul druhej slovenskej SuperStar, ale aj nové auto. Aký si vodič?

P.C.: Auto som mal už aj predtým a jazdím pomerne opatrne. Zatiaľ som ešte nedostal pokutu, hoci občas dupnem na plyn, keď je toho cestovania priveľa.

Počas celej súťaže ťa porota vyzdvihovala vysoko nad ostatných finalistov. Cítil si sa ako jasný favorit?

P.C.: Nikdy som sa nepovažoval za víťaza, lebo som videl, ako vlani skončili tí, ktorí o niečo prevyšovali ostatných. Vypadli nečakane a dosť skoro. Ja som sa predovšetkým tešil, že som pesničku dobre zaspieval a že publikum moje vystúpenie ocenilo potleskom.

Čím to bolo, že ti práve vo finále vypadol text pesničky?

P.C.: Možno to bolo práve tým textom...

Zažil si okamihy, keď si oľutoval, že si sa prihlásil do Super- Star?

P.C.: Samozrejme. Povedal som si, že sa na všetko vykašlem, pôjdem domov a budem učiť deti ako vážený občan Veľkého Krtíša. A nikto o mne nebude písať žiadne hlúposti. Tieto stavy som však prekonal. Naučil som sa s tým žiť a bojovať proti „zahmleným“ a lživým informáciám.

Prekážali ti v Hviezdnom hniezde ustavične zapnuté kamery?

P.C.: Človek na ne veľmi rýchlo zabudol. Keď do vily prišiel štáb, dali nám porty a vedeli sme, že nakrúcame. Stacionárne kamery však snímajú ticho a bez kameramana, takže sme ich ani neregistrovali a cítili sme sa ako doma. Sem-tam nám niečo ušlo, ale na druhej strane nás kamery aspoň udržiavali v strehu.

Ktorý moment v SuperStar považuješ za najpríjemnejší?

P.C.: Som veľmi rád, že za taký krátky čas sme spoznali prácu celej produkcie, ako sa všetko točí z technickej stránky, zoznámili sme sa so zaujímavými ľuďmi a s takmer všetkými bratislavskými novinármi. To sa nám v budúcnosti isto zíde.

Čo ti najviac chýbalo?

P.C.: Veľmi málo som bol doma, pretože kvôli programu sme museli byť nonstop k dispozícii. Rodičia a kamaráti mi naozaj chýbali. Všetko by sme ľahšie znášali, keby bolo viac voľna. Celý týždeň sa niesol v duchu promotion, nakrúcania pridružených programov a o speve bol iba piatok. Kým som prišiel do súťaže, myslel som si, že je to celé férovejšie. Z niektorých vecí som bol dosť znechutený, lebo pochádzam z čistého prostredia – keď si doma niečo povieme, myslíme to úprimne. Tu som sa stretával s úplne odlišným prístupom.

Zmenila sa u vás doma počas SuperStar atmosféra?

P.C.: Pravdaže. Naši sú na mňa veľmi hrdí, maminka sa učí neveriť bulváru, ale ešte sa jej to veľmi nedarí. Najlepšie to prežíva moja sestra Lucia, ona je flexibilný človek, takže to hneď pochopila. Keďže moja mama je tiež muzikant a často vystupuje v kabaretných programoch, väčšinou nebola doma, takže ma vítal len otec, prípadne sestra. Všetkým som musel dookola rozprávať, čo sa udialo v zákulisí SuperStar.

Máš už jasno, ako by mala vyzerať tvoja muzikantská budúcnosť?

P.C.: Jasno som mal už ako dvanásťročný. Už vtedy som si vysníval presne toto a cielene som za svojím snom išiel. Vždy som túžil nahrávať, dať dohromady kapelu a koncertovať. Podarilo sa mi zaspievať si aj v zahraničí. Boli to len také barové vystúpenia, ale zistil som, že dokážem spievať tridsať dní v kuse. Robil som to pol roka, takže hlasivky mi celkom dobre držia.

V krátkom čase budeš musieť vydať cédečko – máš pripravené nejaké vlastné piesne?

P.C.: Vlastných piesní mám plný šuplík.

Snažil si sa nahrať album aj pred SuperStar?

P.C.: Áno. Z vlastného vrecka sme si zaplatili štúdio, rýchlo sme tam všetko nahrali, aby toho bolo čo najviac za čo najmenej peňazí. S nahrávkou sme potom bežali do vydavateľstva, kde nás zdvorilo odmietli. Poznám už všetky ich výhovorky – doneste viac materiálu, tento polrok už máme plný a podobne.

Neutrpel kvôli SuperStar tvoj vzťah s priateľkou Luciou?

P.C.: Dúfam, že nie. Lucia musela trošku zmeniť prístup, keď sa na ňu vrhli médiá, a dodnes z toho nie je šťastná. Mne to bolo v podstate jedno, ona sa rozhodla, že nechce byť v médiách, tak som to rešpektoval. Musíme sa s tým naučiť žiť.

Presťahujete sa do Bratislavy?

P.C.: Musíme sa ešte dohodnúť, zatiaľ na takéto rozhovory nebol čas.